Na juhu Španielska nie sú na čundráky zvyknutí

Camino de Santiago je odtiaľto stovky kilometrov vzdialené. Nachádzate sa uprostred Andalúzie, kam ste došli autobusom. Zbaľujete batoh a vydávate sa na cestu. Uvíta vás Ronda?

Supy vám krúžia nad hlavou

Španielsky vidiek. Pueblos blancos. Malebné dedinky, kde sú všetky fasády domov natreté bielou farbou. Všetko je krásne, ale aj rurálne. Centrum dediny tvorí studňa s pitnou vodou. Okolo nej sa pri príležitosti konca siesty lenivo prechádzajú miestni penzisti a pýtajú sa vás, odkiaľ ste a kam idete. Keď im vysvetlíte, že sa počas štúdia na vysokej škole vydávate naprieč Španielskom, vrtí hlavou. Takú diaľku si len ťažko vie predstaviť.

A tak idete do ďalšej dediny. Nedá sa nevšimnúť, ako vám počas chôdze nad hlavou lietajú supy a obzerajú sa po niečom dobrom na jedenie. Len dúfate, že do ich jedálnička osobne ničím neprispejete. Posvačíte a všímate si, aké sú ostré trávy posiate malými žltými slimáky. Okolo vás sa voľne pasú kone.

Hurá do Rondy

Pomaly prichádzate z ďalšej dedinky a už z diaľky na vás svieti povestný most, ktorý rozdeľuje Rondu. Na námestí si dáte pauzu, aby ste si vypočuli miestneho umelca, ako dáva svoje flamenco rytmy. Kde inde by lepšie vynikli? Sedíte kúsok od býčej arény a nemôžete sa vynadívať krásne oblečených žien aj mužov, všetkých už v postaršom veku. Aj oni nerozumejú tomu, prečo by niekto šiel takú diaľku. Rozrobíte si stan priamo pod skalou a máte ten najkrajší večerný výhľad na Rondu. Spoločnosť vám robia len divoko sa pasúce kone. A opäť slimáky, ktorí prišli za vami.

Dostanete sa na študentskú párty, kde sa tešíte, až si s ľuďmi porozprávate o cestovaní. A miestni Andalusania vám hrdo oznámia, že boli najďalej v Cadisu. Vôbec nechápu, ako sa niekto v tej horúčave môže plahočiť krajinou. A ešte pri tom spať mimo hotel. Ste na juhu, stovky kilometrov od Svätojakubskej cesty. Camino de Santiago tu žiadnu slávu nemá.